Autumn kiss (Jesenný bozk)

29. prosince 2011 v 12:15 | Nonsi |  Poviedky

,,Naruto, prines mi prosím pár kociek ľadu." zakričala Hinata na svojho "princa", ktorý práve odbehol zo slnkom vyhriateho ležadla do kuchyne. ,,Áno láska, už sa to nesie."s úsmevom na perách priniesol Naruto svojej milovanej vytúžené osvieženie. ,,Dakujem, Hned je to o čosi lepšie."pousmiala sa Hinata. ,,Aj ked, musím sa Ti s ničím priznať" pokračovala a úsmev sa mierne vytratil. ,,Čo sa deje?"chcel vedieť Naruto. ,,Niežeby sa mi tu nepáčilo, práve naopak. Ale vieš, ide o to, že ma nikdy nekončiace leto začína už trochu nudiť."priznala Hinata. Naruto mierne posmutnel a hlava mu klesla na operadlo ležadla, ale snažil sa tváriť chápavo. ,,Pravdupovediac, - vzdychol si, ,,som čakal,že ťa to v najbližšom čase prestane baviť a ako vidím, nemýlil som sa. Problém je len v tom, že neviem ako by som Ti vylepšil náladu, lebo počasiu rozkázať nedokážem." ,,To je jasné, ved to od Teba ani nežiadam. Mám lepší nápad." Hinatina tvár sa razom rozžiarila. ,,Aký?" spýtal sa zvedavo Naruto. Hinata sa k nemu nahla a pošepla mu čosi do ucha.
Naruto však vôbec nebol nadšený. ,,Zbláznila si sa? To snád nemyslíš vážne!" vyhŕkol. ,,Ja mám viac rozumu ako ty a ja dokopy, tak to prosím nechaj láskavo na mňa!" zahriakla svojho milého Hinata. ,,Ak to nechám na Teba, skončí sa to ako vždy katastrofou!" nedal sa Naruto. ,,To si naozaj prehnal. Ako chceš, pôjdem k sestre sama," povedala Hinata urazene. ,,a to najbližším lietadlom!"
U Rukie a Ichiga: Zatiaľ čo Hinata s Narutom si vymieňali názory, nič netušiaca Rukia a Ichigo si vyšli na prechádzku.
Cestou stretli aj Sakuru a Sasukeho, ktorí práve venčili svojho nového psa. ,,Ahoj Sakura,ahoj Sasuke."pozdravili Rukia s Ichigom.
,,Vidím, že Vás nové povinnosti spojené s vašim domácim miláčikom načisto pohltili" - dodala Rukia.
"Ahojte, áno, Benny je úplne úžasný. Prechádzky s ním sú pre nás príjemným odpočinkom!"usmiali sa Sasuke a Sakura.
"Môžem na chvíľu? "spýtal sa Ichigo a naťahoval ruku k vôdzke. "Pravdaže." súhlasil Sasuke.
"Len si kľudne choď!" vyhlásil Naruto. "Takúto Ťa nepoznám." dodal. "Akú?" spýtal sa nervózne Hinata. "Ja som to myslel dobre. Nemám nič proti tomu, aby sme šli Tvoju sestru a jej priateľa navštíviť, mne len prekáža, že ich chceš navštíviť bez ohlásenia!" vysvetlil Naruto. "A čo je na tom zlé?" pozrela na neho nechápavo Hinata.
"Nemusí sa im to práve hodiť. Čo ak nebudú doma alebo budú mať inú návštevu?" odpovedal Naruto.
"Som predsa jej sestra. Nikomu nemôže prekážať, keď ho príde navštíviť súrodenec." stála si za svojim Hinata.
"No len, aby si sa nesklamala, miláčik." upozornil ju Naruto. "Neboj sa zvládnem to." uškrnula sa Hinata.
"Nie náhodou zvládneme?" spýtal sa prekvapene Naruto. "Ako to myslíš?" spýtala sa Hinata. "Veď ja idem predsa s Tebou. Žartoval som keď som vravel, že nie." usmial sa Naruto s nádejou v hlase. "Tvoja chyba! Keď si povedal, že nejdeš uvedomila som si, že máš pravdu. Nemôžeš ísť! Niekto sa predsa musí o všetko postarať, kým sa nevrátim." Hinata nekompromisne uzavrela tému. "Áno láska, máš pravdu, nemôžeme predsa odísť a dom i všetko ostatné nechať len tak. Práve preto som objednal tých najlepších strážnikov a upratovačky. Aby bolo o všetko postarané a my dvaja si môžeme ísť užívať sladkú jeseň." vyhlásil víťazoslávne Naruto. "To je síce pekné láska, ale ja dôverujem len Tebe! A teraz ma prosím ospravedlň , o chvíľu príde taxík a odvezie ma na letisko. Ľúbim Ťa. Maj sa pekne a stráž prosím naše hniezdočko, ako oko v hlave." povedala Hinata, rozlúčila sa s Narutom a bez váhania vykročila k taxíku. Naruto ostal stáť ako obarený. Nechápal konanie svojej jedinej lásky. Hinata odišla na dovolenku spojenú s návštevou svojej rodiny sama. Mal ostať stáť a čakať? Rozhodne nie. Mal konať a to aj urobil. Len čo sa mierne spamätal z rýchleho odchodu svojej milej, začal zisťovať odchod najbližšieho lietadla. To Hinatine už dávno odletelo.
Zatiaľ čo Naruto bezradne pobehoval po dome a zisťoval spoje jeho polovička si lietala v oblakoch v luxusnom lietadle a tešila sa ako prekvapí svoju sestru a jej priateľa. Netrvalo však dlho a Naruto mal konečne dôvod na úsmev. "Dobrý deň. Kedy odchádza najbližšie lietadlo, prosím?" vravel do telefónu. "O pol hodiny pane." znela stručná odpoveď. "Ďakujem. Dopočutia." zložil Naruto. Nesmierne sa potešil. Mohol vycestovať za svojou láskou skôr ako predpokladal. Už aj zabudol, že odišla na návštevu k sestre sama. Chcel byť len s ňou a pobozkať ju v jesennom daždi. Neváhal, zavolal taxík a onedlho už sedel v lietadle rovnako ako jeho láska. Hinata mala cestou dosť času premýšľať nad všetkým a začalo ju trápiť, že Naruta tak bezcitne opustila a nechala ho strážiť dom ako nejakého strážnika. Mala chuť mu zavolať ale hanbila sa sama pred sebou. Ani len netušila, že ten, nad ktorým premýšľa práve letí vo vedľajšom lietadle. Onedlho lietadlo pristálo v cieli. Cestou Hinata veľmi vyhladla a tak sa rozhodla zastaviť na obed v neďalekej reštaurácii. Veď čo ak mal nakoniec Naruto pravdu a Rukia s Ichigom nebudú doma? Neskôr prišlo ďalšie lietadlo. Práve to, v ktorom sedel Naruto. Neskutočne sa ponáhľal, aby Hinatu ešte stihol na letisku. Keď však vystúpil z lietadla čakalo ho nemilé prekvapenie. letisková hala bola úplne prázdna až na pár ľudí v reštaurácii. Naruto už pomaly strácal nádej, že stihne svoju lásku, ale keď sa pozrel lepšie cez sklenené dvere reštaurácie zistil, že za jedným zo stolov sedí práve jeho milovaná Hinata. Oči sa mu rozžiarili, neváhal a okamžite otvoril dvere. V tom si ho Hinata všimla a neverila vlastným očiam. Srdce sa jej rozbúchalo a slzy nahrnuli do očí. Podišiel k nej a silno ju objal. Ona mu objatie s radosťou opätovala a zmohla sa len na vetu: "Ako to, že si prišiel?"
"Za Tebou pôjdem aj na koniec sveta" usmial sa Naruto. "Prepáč miláčik.! prosila Hinata: "Prepáč mi to všetko."
"Všetko je dávno zabudnuté láska. Aj Ty mi prepáč, prosím." povedal Naruto. "S radosťou!" usmiala sa Hinata. Naruto ju jemne chytil za ruku a vyšla von. Von do krásnej jesennej prírody. Stáli pod úžasným farebným stromom z ktorého opadávalo lístie a padalo im do vlasov. V tej chvíli už nebolo treba viac slov, dôležité boli city a tie boli silné. Pozreli sa jeden na druhého do očí a dali si najkrajší jesenný bozk v celom svojom živote.
A keď neskôr zaklopali na dvere Rukie a Ichiga s radosťou ich privítali a potešilo ich, že vymysleli také úžasné prekvapenie.
THE END!!! Usmívající seLíbající
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 29. prosince 2011 v 21:25 | Reagovat

Velmi pekne :-) a ten boz musel byt inac pekny este dobre ze ju Naruto nenechal ist samu :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama